O mne

Možno by ste čakali, že sa tu dozviete, kedy a kde som sa narodil, kde som vyrastal, koľko mám rokov, koľko súrodencov, čo robia moji rodičia, čo som študoval a kde som pracoval či pracujem. Ale ja viem, že by vás to nudilo. Sú to len údaje, ktoré má ako štítok pripnuté na svojom tričku každý z nás. To podstatné je však pod tým tričkom. Hovorí to o vašej povahe, charaktere, o tom, čo vás baví a čo je váš skutočný život. Život, ktorý vám vyčarí úsmev na tvári.

Milujem prírodu. Lesy, hory. Nie som turista, ktorý by kráčal 7 hodín, som turista, ktorý kráča 4 hodiny, stojí pri každom krásnom výhľade, obdivuje každý zvláštny strom, pozoruje a počúva štebot vtákov a hromží, keď nájde namiesto prírody rúbanisko.

Milujem hrady. Možno sa vám to bude zdať zvláštne, ale viac ma bavia staré zrúcaniny hradov, ich atmosféra, to ticho, ako tie, kde s vami hodinu chodí sprievodca. Aj keď aj to má, samozrejme, vždy niečo do seba, veď vzdelávať sa je potrebné v každom veku. A môj obľúbený hrad je… chvíľka napätia… Beckov. 🙂 Ale krásne spomienky mám aj na Hrušov 😉

Milujem psy. Mám dvoch. A aj keď som niekedy unavený a vôbec sa mi s nimi nechce von, vždy som napokon rád, že ma vytiahli na dobrú prechádzku. Či už je pekne, prší alebo sneží.

Milujem ticho. Áno, nepozerajte sa na to tak. Nie je to preklep. Ticho. Len tak sedieť v záhrade, vypnúť myseľ a rozjímať. Alebo kráčať a mlčky rozjímať. Alebo letieť a… pardon, lietať ešte neviem. Zatiaľ 😉

A čo som ešte zabudol. Aha, samozrejme…

Milujem knihy a písanie. Veď ako inak. No prezradím Vám jedno svoje tajomstvo. Do devätnástich rokov som veľmi nečítal. Možno preto, že to bolo povinné a akosi som sa nikdy nedostal ku knihe, ktorá by ma pohltila. Vždy som zbožňoval príbehy, no skôr vo filmovom spracovaní než knižnom. Prvá kniha, ktorá nasmerovala moju cestu do literatúry bol Eragon. Román, ktorý mi otvoril bránu do sveta fantasy a ukázal mi, o čo všetko som prichádzal, keď som nečítal. Po dočítaní Eragona som si povedal: „V hlave mám množstvo príbehov, sfilmovať ich nikdy nesfilmujem, tak čo keby som začal písať. Veď keď to dokáže pätnásťročný chlapec Christopher Paolini, dokážem to aj ja.“ 🙂

A tak to cele začalo 🙂